Najprv mierny, potom uponáhľaný. Asi preto si ubehol tak rýchlo. Zo začiatku nás šetrili. Veď bolo treba. Keby nie tak na polročnom vysvedčení mám dvojky a trojky. Veď neraz som pred hodinou tŕpla, lebo doma som sa do kníh ani nepozrela. A ako povedala pani učiteľka, žila som z toho, čo som počula na hodine. To sa mi posledný mesiac dosť často zišlo, aj keď tie známky nie sú najhoršie.

Ach, školský rok, prečo nemáš len 5 mesiacov !? Prázdniny by boli 7 mesačné. A my žiaci by sme mali toho trápenia pomenej. Napríklad, taká matematika. Ničí skoro celú triedu, pardon, celú.

Niektorých preto, že to nevedia, iných, že vedia. Jeden žiak, Nevedko, má trápi skoro celú písomku ledva stihnem svoju dokončiť. Iný žiak pokračuje cez prestávku, takže niet času ani na desiatu. A keby to robili len mne! Jedna štvorica triedy je takto „kontrolovaná“!

Ale nebudem pesimistka. Veď už končím! Máš ty smolu, školský rôčik, že si na konci. Žiaci ti utečú priamo z pred nosa na prázdniny. A ty musíš čakať a čakať, kým ťa navštívi september a s ním aj žiaci. Ale to je už iný príbeh.             

                                                                                              Lucia Jurková, 8.B