oV čase, keď MS vo futbale boli v centre pozornosti naprieč celou našou planétou, hádam iba s výnimkou miest, na ktorých ľudia denne zápasia o holé prežitie, iba zainteresovaní vedeli, že súčasne so skupinovou fázou ruského čempionata mira bolo počuť výkriky gól aj na iných majstrovstvách sveta – tých robotických v kanadskom Montreale. Každý rok sa totiž schádzajú odborníci na robotiku aj ich mladí nasledovníci a posúvajú svoje méty bližšie k cieľu – zorganizovať v roku 2050 stretnutie živých futbalových hviezd s futbalistami robotickými. Niekomu sa táto myšlienka môže zdať bombastická, inému absurdná, či nebezpečná. Isté je, že pravidelne počúvame z médií správy o veľkom nedostatku odborníkov na informatiku v našich firmách a aj história nás učí, že pokrok nezastavíš, môžeš ho len usmerňovať pre súčasný aj budúci prospech života na Zemi.
Chodiace futbalové roboty malé i veľké sa ešte stále učia chodiť. Kolesové roboty malé a veľké už pekne s loptou kombinujú a spoľahlivo aj z diaľky trafia bránu. No a najlepšie softvérové futbalové simulácie už dnes dodržiavajú stratégie, s ktorými by mal problém aj Real Madrid. Okrem futbalových kategórií sa každoročne na Robocupe konajú súťaže aj pre robotických domácich opatrovateľov, robotických záchranárov a robotické pódiové umenie.
Tento rok sa Robocupu v Kanade zúčastnilo 10 juniorských tímov zo Slovenska a medzi tie úspešné z nich sa zaradil aj sabinovský tím Sabik z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa. V kategórii Rescue Simulation sme súťažili prvýkrát. Hneď na úvod sme dostali od poroty pochvalu za skvelú angličtinu počas technického interview. Potom sme so svojím záchranárskym softvérom 4.miestom prekvapili a zneistili favoritov v úvodnej disciplíne Team Challenge. V konkurencii 23 tímov sa pred nás dostali len skúsení záchranári zo Singapuru, Iránu a Taiwanu. Nasledovalo 1.kolo skupinovej fázy turnaja, v ktorom sme zaplatili nováčikovskú daň a 3-krát prehrali v súbojoch o lepšiu záchranársku misiu. Večer sme však opravili skryté chyby v našom softvéri a druhý deň v odvetách už priniesol dva víťazné zápasy proti Portugalsku a Taliansku a jednu prehru s neskoršími víťazmi turnaja zo Singapuru, ale po vyrovnanom boji 2470:2100. Zo 6 skupín do play-off postupovali len víťazi a ostatné tímy bojovali tretí deň o umiestnenie od 7.miesta. Tam sme dosiahli 5-ty najlepší výkon, čo znamená konečné 11.miesto.
Druhú šancu sme dostali v súťaži supertímov. 23 tímov z 19 krajín sveta bolo rozdelených do siedmych trojíc + jedna dvojica a dopoludnie štvrtého súťažného dňa sa nieslo v znamení skupinovej spolupráce na spoločnej záchranárskej úlohe. Naši chlapci kooperovali s Japoncami a Portugalcami a hoci nikto z nich v individuálnej súťaži nezažiaril, veľmi dobrou deľbou práce a taktikou sa dokázali prebojovať do semifinále, kde podľahli, ako inak, supertímu na čele so Singapurom. Najväčšiu radosť nám však priniesol súboj o 3.miesto, po ktorom sa v areáli Kongresového paláca v Montreale hrdo roztancovala aj slovenská vlajka.
Po dvoch týždňoch v Kanade od 7.6.2018 do 23.6.2018 sme sa natešení a plní zážitkov vracali domov. Pred nami bolo úmorných 7000 km, ktoré sa začali vo vlaku z Montrealu do Toronta. Za oknom sa mihala krajina tak veľmi podobná našej - slovenskej. Len lesy boli panensky husté a nekonečné a lúky rozľahlé a nedotknuté, akoby stále čakali na návrat bizónov. Sem tam usadlosť s hrdo vztýčenou červeno-bielou vlajkou s javorovým listom uprostred potvrdzovali našu skúsenosť, že spolu v jednej krajine dokážu spokojne nažívať ľudia všetkých rás a národností. Stačí len chcieť. Žiaci sabinovskej cirkevnej ZŠ Filip Ondrej, Samuel Vargovčík, aj bývalí žiaci CZŠ Samuel Guláš a Matej Kandráč majú načo spomínať. Zážitky pri Niagare a v anglicky hovoriacom Toronte nám počas sústredenia pred súťažou nezištne sprostredkovala Samova sesternica Monika za slobodna Gulášová (pozdravuje všetkých známych v Sabinove, kde okrem iného tancovala vo folklórnom súbore). O skvelú kuchyňu, dobrú náladu a foto+video záznam sa staral pán učiteľ Jakub Bačinský. A všetko to zavŕšil týždeň v obkľúčení robotov vo francúzsky hovoriacom olympijskom Montreale. Ďakujeme mestu Sabinov i Vám všetkým, ktorí ste nám pomohli dostať sa až sem, aj Vám, ktorí ste držali palce. Priniesli sme si domov odhodlanie celý rok sa ďalej zdokonaľovať, vzdelávať, spolupracovať a vybojovať si postup, aby sme cez prázdniny 2019 znova mohli pokúšať šťastie v austrálskom Sydney.
Ing. Peter Vargovčík
