Do galérie RoboCup 2015 - Žlté hory 2. časť boli pridané fotografie.
Pondelok 27.7.: Čo vás napadne, keď sa povie Čína? No mňa určite „schody“. Dnes sme išli na „Žlté hory“ a tých schodov smerom hore aj dole bolo spolu cca 10 500. Ráno sme vstávali o 7:00. O 8:00 sme sa minibusom odviezli pod nádherne ale vysokánske vrchy, na ktoré sme sa chystali vystúpiť. Cesta hore bola pomerne ťažká. Všetkých nás boleli nohy. Na vrchu bol však neskutočný výhľad, ktorý stál za tú námahu. Bolo tam veľa lesov a veľa turistov a nafotili sme veľa fotiek. Cestou naspäť sme si mohli vybrať či pôjdeme peši alebo lanovkou. Väčšina sa rozhodla ísť peši. Úprimne? - Bola to väčšia zábava. Cestou dole sme videli viacero pádov (pošmyknutí),. Nebojte sa, nikomu sa nič vážne nestalo. Číňania majú všade vybudované pohodlné chodníčky, bezpečné zábradlia a samozrejme schody. :D Večer sme oslavovali Samkove narodeniny. Majiteľ nášho hotela sa náhodou dozvedel, že Samko mal narodeniny a tak mu spravili tortu. Samko o ničom netušil. S prípravou prekvapenia nám pomohli aj nové kamarátky - jedna Holanďanka a jedna Číňanka. S pesničkou Happy Birrthday a s jedením veľmi chutnej torty nám pomohli domáce deti. Bolo veselo a my sme im predviedli naše robotické sliepky (Z Pata a Mata je už len kopa súčiastok na dne kufrov) Samkovi sa celá oslava veľmi páčila. :D
V utorok sme oddychovali po túre, navštívili sme Huangshan city za drobnými nákupmi a venovali sme sa predbežnému baleniu, takže prejdeme k ďalšiemu dňu.
Streda 28.7.: Dnes sme mali perfektný deň. Ráno sme sa rozdelili na 2 skupinky. Prvá išla na rafting a druhá na túru. Ja som sa na poslednú chvíľu rozhodol pre rafting. Nebolo to ďaleko a ani sme nemuseli prekonávať žiadne schody. V záchranných vestách v troch člnoch sme odrazili od brehu a hneď na začiatku sme išli cez dlhú betonovú šmýkačku a potom po tvrdých kameňoch. Občas sme sa zasekli, ale hneď sme sa odstrčili veslom. Betónových šmýkačiek bolo veľa, ale zvládli sme to. Zábavné boli vodné boje s turistami z iných člnov. Z brehov nás ostrekovali aj čínske tetušky, ale časom sme pochopili, že im neide o zábavu, ale o biznis, aj keď zjavne nikto v tej vode peniaze nevyťahoval. Pri návrate na hotel sme ešte pár krát vošli do riečky vyčapať sa. Dali sme si aj vodnú vojnu učitelia vs. žiaci. Skončilo sa to samozrejme našim víťazstvom. Neskôr sme sa dozvedeli, že túra do smaragdového údolia bola príjemná prechádzka veľmi krásnym prostredím so smaragdovými jazierkami. Končím. Už musíme ísť spať, pretože zajtra skoro ráno vstávame a odchádzame do Pekingu. Ale o tom až zajtra.
Štvrtok 29.7.: Nie je veľmi o čom. Ráno skoré, raňajky krátke, rozlúčka s domácimi srdečná a trochu smutná, kufre veľké a ťažké, čakanie nudné, vlak rýchly, cesta dlhá ale pohodlná, Peking veľký, presun taxíkmi zase dobrodružný, hotel slušný, večera dobrá a večierka skorá, lebo zajtra asi ideme na Čínsky múr a určite budú aj čínske cca 2 hodinové rady na autobus. Tak dobrú noc (alebo čo to teraz na Slovensku máte)